Náhodou som sa zatúlala na výstavu v Galerii Szara Kamienica (Rynek Glówny,6).
Izabela Chamczyk - WOJNA DWUNASTOMIESIECZNA
12 WYSTAW W 12 GALERIACH W 12 MIASTACA
. Jest wojna. Armia sprzymierzona polskich galerii i kuratorów pod
dowództwem artystki, Izabeli Chamczyk, wyprawia sie na druga bitwe. Strategia
dziala autorki jest prosta: w ciagu roku czeka nas 12 wystaw w 12 róznych
miastach. Za kazdym razem dziala spontanicznie – napada na galerie, nagabuje, opowiada
o „ Wojnie dwunastomiesiecznej“. Izabela zrywa wiec maski, wyrywa z wanie
z nadzieja na wystawe, sie nie sprawdza. Trzeba ruszyc z okopów
niemocy. Ale jej walka nie toczy sie na niejednym polu .
Izabela narúša miesta, nechce sa uzatvárať v jednom
deliacom sa poli. Beztelesne prekračuje hranice umeleckých médií. Snaží sa nás
zaujať a vtiahnuť do „svojho“ obrazu. V dobe vizuálneho chaosu, často až
zbytočne prehustenej naratívnosti, poukazuje na jeho primárnu úlohu
a moc. Vytvára paradoxne pravý opak - obrazovú dvojznačnosť. Vďaka svojej silnej "zbrani", si zaujímavým
spôsobom podmaňuje čas a priestor. Farba,pohyb, pokoj, vážňosť, hra ... obrazová vojna.
Vojna tradičného maliarstva, video projekcie, performance. Pre mňa obzvlášť pôsobivé
prepojenie.
BUNKIER CAFÉ
Zapiekanka s tuncyzkiem dla Bunkieru ( J. odporúčil.)
GALERIA BUNKIER
Otvorením „ tých správnych“ zo 100 dverí, sa hneď z kaviarne ocitnete priamo v Galerii BUNKIER SZTUKI.
Łukaszovi Surowiec - DZIADY
Názov výstavy vystihuje veľa. Napovedá aj o jej obsahu. Okrem toho, že je odkazom na známu divadelnú hru Adama Mickiewicza – DZIADY, uvedenú roku 1973 v Krakowskom Teatru Starym, navádza nás aj na autorovu metódu tvorby - kritiku spoločnosti. Łukasz sa angažuje a zameriava najmä na príčiny a dôsledky kapitalistickej spoločnosti, ale aj ďalšie radikálne spoločenské udalostí, ktoré sa ho priamo, ale aj okrajovo dotýkajú. Vo Filme Szcześliwego Nowego Roku (2011 – 2013) dokumentoval napríklad osudy poľských bezdomovcov a ich snahu o životnú zmenu, opovrhovanie a neochotu pomôcť zainteresovaných „kompetentných“. Pre projekt Black Diamonds (2013)napríklad zakúpil tonu uhlia, ktorú spolu s tromi bývalými baníkmi premenili leštením na 700 kilogramov diamantov.
. Diamants are coal which has put itself to work .
Návrat k neoliberálnej logike?! Možno. Autor sa však v tomto projekte zaslúžil aj o to, aby sa z Black Diamonds stal predajný artikel. Ako suveníry sa začali celkom úspešne predávať v jednom z najväčších nákupných centier Silesie, ktoré bolo postavenom na z kedysi najkľúčovejších miest ťažby čierneho uhlia. Predajom za 50 zl. kus sa mu podarilo pomaly rozbehnúť nový druh businessu – artmanufacture. Ďalšia časť výstavy - Waiting Room, je tzv. skladiskom/ kontajnerom, ktorý odkazuje na krakowský model "zberne kovu a jedla". Tento kontajner sa nachádza na prízemí galérie a je určený pre ľudí, ktorí potrebujú priestor - miesto pre život. Miesto, kde by sa základné túžby a sny človeka - bezpečný spánok,pravidelné stravovanie, oddych, mohli stať skutočnosťou. Priestor bol primárne vytvorený pre ľudí bez domova - ale aj pre tých, ktorých každodenný život je jedinou, skutočnou a nimi samými nikde nie zinscenovanou performance.
....neóny...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára